O ockoch a Ockovi

Autor: Margareta Holeniova | 16.4.2012 o 21:23 | (upravené 16.4.2012 o 22:14) Karma článku: 7,79 | Prečítané:  253x

Môj, náš  mocný - bláznivý - silný - odvážny - nekonečne milujúci Ocko! Tvoj obraz v ockoch dneška... (kiež by ich bolo len viac a viac)

 

Nedeľa. Cesta do školy. Autobusová stanica. Prestávka. Ako vždy, pozerám na čakajúco - nastupujúcich ľudí. Chlapec, asi 11 ročný, sa pritúli k svojmu ocinovi. Neviem prečo, ma ten pohľad zaujal. Taký nezvyčajný, no krásny. Ako málo dnešní ockovia objímajú svojich synov. No, potom som si uvedomila, že vonku je poriadny vietor, a že chlapec sa za ocinom pred ním schováva. A ocino si svojho syna tak, veď viete, otcovsky chráni. Ockovia nám často ukazujú aký je náš nebeský Ocko. TOTO bol presne ten obraz! K Ockovi sa môžeme pritúliť. Ocko nás chráni pred každým životným nečasom. Za nim sa môžeme skryť, keď je „vietor" prisilný. On nám pomáha s našimi ťažkosťami. A ako mi bolo iba hodinku predtým na spovedi povedané: On nesie 99, 99 % (ak nie ešte viac) môjho, nášho trápenia.

Kráčala som z detskej svätej omše. Všade sneh.  A zrazu detský krik. Ocino sa šantil v snehu so svojou malou dcérkou. Po ceste z kostola. V kostolnom oblečení. Toto by mu jeho manželka, jej mamina, určite nedovolila, pomyslela som si. Ale to sú ockovia. Nehľadia na také nepodstatné veci ako čisté, slušné oblečenie. Hlavne, že sa jeho dcéra smeje. Že sa smejú spolu. Že sa jej venuje. Že jej venuje svoj čas. Svoj záujem, pozornosť. Že jej dáva pocit jedinečnosti. Svojej malej, milovanej, krásnej princezne.  Každá sme pre svojho Ocka jedinečnou princeznou. Príjemné.

Dnes som mala opäť dôvod pousmiať sa pri pohľade na jedného z ockov. Idem na byt. Zahnem ku schodišťu. Predo mnou kráča malý chlapec s ruksakom a pred ním jeho ocino s bicyklom. Myslím si - zrejme bývajú niekde na prvom poschodí a takýto spôsob im viac vyhovuje. No, bývali až na piatom poschodí. Ocino pokojne kráčal s bicyklom. Popri tom sa syna pýtal či vládze. S ťažkým ockovým batohom, trošku frflajúc, ale samozrejme, - vládze. Na päťke si s radosťou vydýchol. Ja som pokračovala vyššie. Silný ocko. Môj silný Ocko. Toľko toho nesie, toľko trápenia zniesol. O toľko ťažší je jeho náklad, než ten môj malý, no predsa pre mňa často ťažko nositeľný.  Najmä, pri náročných životných výstupoch života. No, Ocko sa vždy ohliada a pýta sa ma:  „Vládzeš?"

Silný, odvážny, bezpečný, ohľaduplný správne bláznivý, pripravený pomôcť a ochrániť nás, ... taký je náš Ocko... A takí sú (mali by byť) naši  ocinovia.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?