Prípitok skúseného diabla

Autor: Margareta Holeniova | 22.4.2012 o 17:50 | Karma článku: 5,82 | Prečítané:  863x

„Nikdy sa mi nepísalo ľahšie, no nič som ani nepísal s menšou radosťou. Síce bolo jednoduché deformovať svoje myslenie do diabolského postoja, nebola to žiadna sranda, rozhodne nie nadlho. Ta námaha vo mne vyvolala čosi ako duchovný kŕč. Svet, do ktorého som sa musel vciťovať, keď som hovoril ústami skúseného diabla, bol celý zaprášený, škrípavý, smädný a šedivý. Musela byť z neho vylúčená akákoľvek stopa krásy, sviežosti a oduševnenosti. Kým som knihu dokončil, takmer ma to zadusilo. A keby som pokračoval, zadusilo by to i mojich čitateľov."

 

Clive Staples Lewis je írskym spisovateľom, ktorého meno je známe pre deti a fantasy fanúšikov najmä vďaka sérií kníh Kroniky Narnie. Napriek tomu, že práve tieto knihy ho preslávili, nie je to ani zďaleka jeho jediná tvorba. Okrem literatúry pre deti písal i mnohé knihy s kresťanskou tematikou. Z tejto oblasti je jeho najznámejšia kniha Rady skúseného diabla. Ako som v úvode citovala, už sa viac nechcel venovať tejto tematike. No „ako roky plynuli, dusivá skúsenosť z písania Rád slabla a bledla iba do spomienky a začali mu zrazu napadať myšlienky, ktoré si žiadali Zmarchrobovského spracovania."  Tak vznikla esej Prípitok skúseného diabla.

Prípitok predniesol skúsený diabol Zmarchrob, na výročnej večeri katedry pre výcvik pokušiteľov. Prípitok začína slovami: „Vážený pán riaditeľ, Vaša Hanebnosť, Vaša Hrozivosť, moji drahí podpichovači, pochybovači a urodzení diabli!" Esej, tradične pre Lewisa, je síce na prvý pohľad obyčajné fantasy, avšak popretkávaná realitou, tak silno, že zabúdame na fiktívne prvky, a že reč prednáša diabol. Diabol sa sťažoval na predostretú večeru, pretože ľudské duše, na ktorých si pochutnávali, mali mizernú kvalitu. Diabol smúti za chuťou Henricha VIII. či Hitlera. Avšak i keď kvalita súčasných duší je zúfalá, netreba zabúdať na ich kvantitu, pretože nikdy nebola v pekle taká hojnosť duší. Diabol sa teší z tohto obdobia, ktoré im iba prospieva, pretože: „ľudstvo prispôsobujúce sa spoločenskému okoliu, je huspenina, ktorá sa ľahko deformuje." A práve návyk relativizovať a zahmlievať,  ktorý sa stáva „zárodočkom úplne mladučkej rakoviny" je triumfom obyvateľov pekla, pretože tým „sa rodí konečné skutočné a vedomé odmietnutie toho, čo náš nepriateľ (čiže Boh) nazýva milosťou." Ďalšie pozitívum súčasnosti diabol vidí v tom, že:  „Každý diktátor, demagóg, ba skoro každá filmová hviezda či spevák populárnych hitov dokáže so sebou pritiahnuť veľa ľudských ovci, a tie ani netušia, že mu fandia tak vehementné, až mu úplne podliehajú a v tom samozrejme podliehajú nám."  A tak sa Zmarchrob teší zjednodušeniu práce diablov.

Autor ústami diabla obviňuje (i keď Zmarchrob sa tomu teší) zo súčasného úpadku ľudstva najmä politický systém - demokraciu, ktorej pravý význam si ľudia neuvedomujú a diabli ich v tom majú podporovať: „Predovšetkým ich musíte stále vodiť za nos slovom demokracia. Nikdy im nemôže napadnúť, že demokracia je v správnom zmysle toho slova názov politického systému, dokonca hlasovacieho systému, a že tento význam je na kilometre vzdialený a iba nesmierne tenučko spojený s tým, čo sa im my snažíme predať ako demokraciu." Zmarchrob pochvaľuje snahu demokracie o rovnosť: „Nikto, kto ubezpečuje - Ja som rovnako dobrý ako ty, tomu naozaj neverí." „Požiadavku demokratickej rovnosti vyznávajú výhradne tí, ktorí sa považujú v nejakom ohľade za horších. Vyjadrujú presne ono šedivé, trýznivé, bolestivé vedomie podradnosti, ktoré pacient odmieta prijať. Nebude predsa hovoriť vedec hlupákovi, zamestnaný človek žobrákovi, či krásavica obyčajnej hlupani, že sú rovnakí.

Svoj príhovor a nadšenie demokraciou a uniformitou i myslenia Zmarchrob ukončuje: „Všetky tieto uvedené úvahy zhrňuje stručná prosba, ktorú kedysi vyslala k nášmu nepriateľovi jedná mladá žena: ʽPane, urob zo mňa normálne dievča dvadsiateho storočia.ʼ Vďaka nášmu  úsiliu  jej doteraz nedošlo, že tým vlastne navrhuje: ʽUrob zo mňa koketu, blbca a príživníčku!ʼ"

Pri čítaní eseje sa vo svojej fantázii naozaj môžeme preniesť tam „dole" medzi absolventov výcviku pokušiteľov a s nadšením prikyvovať a súhlasiť so slovami Zmarchroba. Pretože to, čo hovorí je často, žiaľ, pravda. No nemôžeme zabudnúť uvedomiť si, že: „To, čo je pre diabla biele, je pre nás čierne. Mali by sme sa hroziť a obávať všetkého, čo sa jemu páči."

(Neuveriteľné, čo sa autorovi pri písaní tejto eseje podarilo. Zimomriavky na celom tele pri čítaní týchto strán. Stále aktálne myšlienky. Akoby naozaj samotný pohľad diabla na náš svet. Zrazu si uvedomujem, aký veľký boj sa tu niekde naokolo a nielen naokolo odohráva. Po prečítaní sa nedá nemyslieť. Ticho a hrôza. Silná esej!)

 

Kniha Prípitok skúseného diabla a iné eseje je zbierkou eseji vzniknutých pri rôznych príležitostiach - príhovoroch autora pre študentov a kázniach. Eseje sú prispôsobené recipientom a vôbec nie sú jednoduchým čítaním. Fantasy námet z prvej eseje úplne ustúpil do úzadia pred filozofickými úvahami na najmä teologickú problematiku, no občas sa vyskytnú i politické pripomienky. Autor neupiera esejam ich estetickú funkciu, čo prezrádzajú i názvy príhovorov - Vnútorný kruh, Záťaž slávy, Dobré dielo a dobré skutky.

Eseje s ľahkosťou vstupujú do problematiky cez slová jednoduché, metafory a zážitky zo života blízke autorovi či čitateľovi. Avšak zrazu sa pridávajú náročné filozofické názory a autor akoby skĺzol do úplne inej témy. Každou vetou vyjadruje náročnú myšlienku a každou esejou vyjadruje svoj jasný postoj, často konzervatívny, no odvážny voči názorom spoločnosti. Napriek filozofickému spochybňovaniu v konečnom dôsledku vždy zostáva verný svojmu presvedčeniu.

Zbierku esejí nespája viac ako náboženské ladenie, ktoré je však typické pre celú Lewisovu tvorbu. Autor, náročný intelektuál, vôbec nešetril študentov, ktorým boli eseje prevažne určené. Ich čítanie si vyžaduje viac ako obyčajnú pozornosť. Každú vetu, slovo, myšlienku je potrebné nechať doznieť, vyzrieť, aby sa dal pochopiť zmyslel celej eseje a pochopiť autorov zámer. Lewis vo svojich dielach vedel vždy skryť toľko myšlienok, aby každé opätovné čítanie bolo akoby novým. A každé ďalšie odhalilo novú hlbokú myšlienku, nový pohľad.  Či už sú to knihy pre deti či eseje pre študentov, kázne pre veriacich, či akákoľvek tvorba pre čitateľa.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?