„Dievčatko so zápalkami“ vo „veľkom“ meste

Autor: Margareta Holeniova | 7.6.2012 o 20:55 | Karma článku: 7,65 | Prečítané:  739x

Zopár bratislavských obrazov.... čisto subjektívnym pohľadom... Možno len obyčajných, pre vás každodenných obrazov... A možno je za nimi i čosi viac... Ako sa hovorí, kto hľadá, ten nájde :)...

Čakám na stanici. Sedím na lavičke. Čas večere. Ale nechutí mi tu jesť. (A že v Ružomberku to smrdí)...

Fajčiaca teta, čítajúci muž. Žobrajúci žobrák, predávajúci NotaBene. Oni ho odmietli. Prišiel za mnou. „A máte preukaz?" pýtam sa. Mal. Ale ja som nemala drobné. "Tu je stánok, choď si rozmeniť, ja nemám, čo jesť." Išla som, rozmenila som, zaplatila som. A časopis som nedostala. "Buď ku mne dobrá." "Ja som vám peniaze dala, tak prečo nie ste aj vy dobrý ku mne? Prečo ma klamete?"... Nakoniec kašlem na to, veď som ušetrila za večeru. Po chvíli prišiel ďalší (aj bez časopisu), a ďalší, a ďalšia. Jeden nemal na cestu, ostatných som radšej ani nepočúvala. Po ďalšom som odišla inam... A oni všetci sedeli pri sebe na lavičke. ... Pamätám si na svoje prvé NotaBene. Bolo to tiež v BA. Išla som domov, samozrejme, peniaze som mala už iba na cestu. "Kúpite NotaBene?" Kukla som do peňaženky.  Mala som tam nejaké posledné drobné. "Prepáčte, ale nemám dosť." Chybalo mi zopár korún (bolo to pred pár rokmi). "To nevadí." "Nebude vám, to chýbať?" Naškrabala som všetky zvyšné haliere. Z predaja mu zostáva časť peňazí, týmto prišiel o svojich pár vzácnych korún.  Ale jemu to neprekážalo a ja som dostala to, za čo som si zaplatila. Aj keď nie plnou sumou. Jemu stačilo aj to málo.

Nedávno som o nich čítala článok v ženskom časopise. Zrazu ich vidím pred sebou. Samozrejme, zaujali ma. Červené podrážky. Aj tie lýtka nad nimi s toľkými krčovými žilami. Aj to športové VW bez strechy čakajúce na majiteľku červených podrážok. Aj takmer vytknutý členok. Nečudo, pri takých vysokých podpätkoch. Asi preto mám radšej tenisky. (A asi preto, na mňa VW nečakalo:P )

„Ešte aj tá milionárska daň." „Vau! Ty si milionár?" ironické: „Jasnééé! Počíta sa to z hrubej mzdy a nikoho nezaujíma, koľko odvádzaš a koľko ti zostane." Nemilionári platiaci milionársku daň a milionári neplatiaci milionársku daň. Čo už, život je plný paradoxov.

Rozhovor bezdomovcov z vedlajšej lavičky. „Už takto žijem 17 rokov. Najhoršie je, že ráno vstaneš a čo potom? Kam ísť? Chcem už zomrieť. Ja sa niekedy modlím, aby som sa už nezobudila. Kde je tá Božia spravodlivosť?" Poznám ľudí, čo vyslovili rovnakú prosbu, možno i výčitku. A oni majú domov, rodinu, priateľov a ráno, keď vstanú majú kam ísť. Viete, čo mi napadlo, keď som tak počúvala tu bezdomovkyňu? Že ju v podstate obdivujem. Neukončila to. Niekde v nej musí byť stále nádej, nejaký zmysel, niečo, čo ju drží pri živote. Možno len tá silná ranná káva, ktorú jej chystá kamarát. Možno tie chviľkové pocity, keď vypije víno. Možno len tie chvíle, keď sa rozpráva s kamarátmi. Neviem...

Mladé dievčatá. Jedna z nich má omotaný ružový ruženec na ruke. A modrý na druhej. A biely na krku. ... (To je teraz moderné?)

„Prosím vás, neviete náhodou, kde je táto ulica?" „Netuším, v živote som o nej nepočula." Odpovedá mi pani. Ulica bola hneď za jej bytovkou. (Nepočúvam moc tento štýl, ale napadli mi slová jednej piesne: Bývam v cudzom meste, plnom cudzích ľudí...)

Nejaký náhodný starší okoloidúci sa zastavil pri chalanovi čakajúcom na svoju priateľku. „Sa tešíš, že si za(...), čo?" Nasledoval rozhovor, o cene pánskej ochrany. Okoloidúci poučne ukončil tento rozhovor: „No, ja to tiež synovi nezakazujem, šak čože, keď má ženská (...), tak nech to využíva, načo iné je to dobré? Hlavne, že si dávajú pozor!"

V MHD sa rozprávajú chalani vedľa mňa. „Aj chodíš niekam žiť?" „Nie..Ani moc nechcem. Veď mám frajerku, už skoro 8 mesiacov." (čo je život? Čo je vzťah? Čo je láska?)  „Zato (nejaké meno), ten žije riadne. Mrte si užíva. Minule bol na(...) ako k(...). Chalani sa mu zložili na taxi, ale taxikár ho vyhodil, lebo mu za(...) celé auto. Potom mal 5 hodinové okno. Vieš on mrte huli, ale akože fakt. No a do toho sa ešte na(...)."  On žije. To JE život.

A nakoniec. Sedím v izbe. Pozriem oknom. Vonku je krásne a slniečko svieti. Prejdem do kuchyne. Vonku je akosi tmavo, silný vietor akoby malo ísť pršať. Asi to je "Bratislava". (A nielen tá.) Je to vždy len na mne (na nás). Či si poobednú kávu budem vychutnávať v izbe, či v kuchyni. S pohľadom na slnko či mračná.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?