Poklady Rajeckej doliny

Autor: Margareta Holeniova | 19.8.2012 o 16:45 | (upravené 1.9.2012 o 21:07) Karma článku: 5,91 | Prečítané:  790x

„Choď si ty sadnúť dopredu, aby si lepšie videla tu krásnu prírodu.“ Rajecká dolina, leží medzi Strážovskými vrchmi, ktoré ju ohraničujú zo západu a Lúčanskou Malou Fatrou na východe. Ako malá som často chodila práve touto trasou, no časom som už na ňu úplne zabudla. Možnosť uvidieť opäť tú nádheru, som dostala nedávno, v čase, kedy už asi aj viem oceniť krásu prírody. Stačilo málo. Pôvodné plány nevyšli a prišli alternatívne, ktoré viedli touto krásnou časťou Slovenska.

Cesta do školy, notoricky známa, hneď dostala nový nádych, keď v Nitrianskom Pravne nepokračovala do Slovenského Pravna, ale smerom na Žilinu (A i 2,5 hodinová cesta busom vymenená za  skvelú kombináciu: stop + vlak, osviežila a pred skúškou i potešila, odreagovala). Celú cestu autom som tíško sedela vpredu a obdivovala scenériu, povedomú už len z detských čias, spätú s každoročnými prázdninami a cestou na „ďaleký" sever - Kysuce.

Jediný pohľad na Kľak, dominantu doliny, stačil aby sa ďalší kopec zapísal do môjho fiktívneho zoznamu vysnívaných turistických zastávok. Ale celá okolitá príroda je na krásne pohľady bohatá a čarovná a čarovnejšia každým ročným obdobím.

Prišli prázdniny. A prišiel i voľný deň. A prišlo rozhodnutie vybrať sa na výlet. Kam? Uvidíme, po ceste sa rozhodneme. V Pravenci, kde sme dostali úžasnú ponuku na odvoz trebárs aj pod Tatry či až do Košíc, sme sa museli rozhodnúť a odmietnuť veľkorysú ponuku (iba z časových dôvod, inak nám až očká šťastím zažiarili pri takej jedinečnej stopárskej príležitosti). Naša cesta smerovala opäť Rajeckou dolinou. Vystúpili sme v Rajci. V tomto meste, ktoré je mimochodom najstaršou obcou Rajeckej doliny, som ešte nebola. Na zaujímavom štvoruholníkovom námestí dominuje  radnica zo 16. storočia so zasklenými arkádami, momentálne slúžiaca ako obradná, koncertná i výstavná sieň. V čase našej návštevy tam bola výstava súvisiaca s Lietavským hradom. Zastavili sme sa i vo farskom kostole zasvätenom svätému Ladislavovi, zo 14 storočia, ktorý patrí k najstarším a najzaujímavejším pamiatkam mesta. A práve pred ním sme sa i rozhodli pokračovať ďalej v našej ceste. Smer Čičmany. Ale do Čičmian sa akoby nikomu nechcelo, tak sme tabuľku vymenili za Rajeckú Lesnú a trpezlivo pokračovali v stopovaní. Zastavilo nám zahraničné auto. Šofér, z asi nemecky hovoriacej krajiny (teda so svojou znalosťou nemčiny som rozumela tak dvom slovám) a jeho pani manželka, pochádzajúca z Čičmian. A práve šli k nej domov. Tak predsa sme sa dostali do Čičmian. Čičmany asi netreba veľmi predstavovať. Stačí sa prejsť dedinkou, zastaviť sa v skvelých suveníroch, zbehnúť do domčekov a človek si hneď vie predstaviť, aké to tu kedysi bolo.

Teda až na detail. Informácia, že kedysi v malých domčekoch bývavali aj štyri neznáme rodiny, lebo nemali peniaze na vlastný dom, ma celkom zaskočila. A pri všetkej svojej fantázii, bývanie s ďalšou komplet rodinou v jednej miestnosti s dvoma posteľami, je naozaj nepredstaviteľné. Museli to byť ozaj ťažké časy. Dojmy z krásnej dedinky a života v minulosti sme si vymieňali pri zemiakových plackách a akomsi nealkoholickom chmeľovom nápoji v niekdajšom humne.

Čičmany sú trochu odrezané od zvyšku sveta, samozrejme autobusy ani nehrozia, a tak sme sa vybrali pešo ďalej. Našťastie okolo prechádzali českí návštevníci, ktorí nás ochotne vzali so sebou do ich a vlastne i nášho ďalšieho cieľa – Rajeckej Lesnej (ďalšia super ponuka, vzali by nás aj do BB, keby chceme :) ). Bol pondelok, Betlehem zavretý. Tam sme nakukli do kostola Narodenia Panny Márie. Vybrali sme sa i ku kalvárii. Pred jej začiatkom sa nachádza Lurdská kaplnka s prameňom čistej vody, ktorá je považovaná za zázračnú. Tak sme nabrali do fliaš a postupovali hore na kalváriu s pekným výhľadom. Zišli sme dole a prechádzajúc popri Slovenskom Betleheme sme v ňom práve zazreli kňaza, ktorý nás ochotne pustil dnu.A tak, aj keď možno trochu geograficko-chaoticky sme navštívili zaujímavú trojicu obcí Rajeckej doliny a presne stihli všetko, čo sme chceli.

Ale na mňa v tejto doline stále čakal spomínaný Kľak. A tak, pôvodný víkendový plán (výstup na Kriváň) zostal zatiaľ v „šuflíku“ a nahradil ho spontánny nápad ísť na tento zaujímavo vyzerajúci kopec s prenádherným výhľadom. Vystúpili sme vo Fačkovskom sedle, pri pohľade na lyžiarske stredisko sme si zaspomínali na naše prvé lyžiarske skúsenosti, ktoré sme naberali práve tu, a po značke pokračovali už len hore. Z Fačkovského sedla, najskôr trochu strmejším stúpaním, potom už iba príjemnou hrebeňovou prechádzkou („veď tu to vyzerá ako v nejakom parku“) sme vyšli na túto turistickú klasiku južnej časti Malej Fatry s výškou 1354 m n. m.  Pokochali sa výhľadom, spravili zopár fotiek, prekonávajúc naše strachy z výšok. A išli sme ešte kuknúť Kľacký vodopád, vzdialený necelú hodinku od vrchola.Upozornenia, že cesta hore je v celku náročná sme si vzali k srdcu a namiesto vrátenia sa späť na vrchol Kľaku, sme spravili ďalšie spontánne rozhodnutie a napriek neistej a nepredvídateľnej doprave domov sme pokračovali dole a stále dole, až do milej, malej obce Vrícko.A tak prešli do ďalšej peknej doliny. Takže to už je iný príbeh J.

DSCN8823.JPGDSCN8209.JPGDSCN8210.JPGDSCN8226.JPGDSCN8246.JPGDSCN8803.JPGDSCN8870.JPGDSCN8241.JPGDSCN8847.JPG

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?