Poklady Rajeckej doliny

Autor: Margareta Holeniova | 19.8.2012 o 16:45 | (upravené 1.9.2012 o 21:07) Karma článku: 5,91 | Prečítané:  802x

„Choď si ty sadnúť dopredu, aby si lepšie videla tu krásnu prírodu.“ Rajecká dolina, leží medzi Strážovskými vrchmi, ktoré ju ohraničujú zo západu a Lúčanskou Malou Fatrou na východe. Ako malá som často chodila práve touto trasou, no časom som už na ňu úplne zabudla. Možnosť uvidieť opäť tú nádheru, som dostala nedávno, v čase, kedy už asi aj viem oceniť krásu prírody. Stačilo málo. Pôvodné plány nevyšli a prišli alternatívne, ktoré viedli touto krásnou časťou Slovenska.

Cesta do školy, notoricky známa, hneď dostala nový nádych, keď v Nitrianskom Pravne nepokračovala do Slovenského Pravna, ale smerom na Žilinu (A i 2,5 hodinová cesta busom vymenená za  skvelú kombináciu: stop + vlak, osviežila a pred skúškou i potešila, odreagovala). Celú cestu autom som tíško sedela vpredu a obdivovala scenériu, povedomú už len z detských čias, spätú s každoročnými prázdninami a cestou na „ďaleký" sever - Kysuce.

Jediný pohľad na Kľak, dominantu doliny, stačil aby sa ďalší kopec zapísal do môjho fiktívneho zoznamu vysnívaných turistických zastávok. Ale celá okolitá príroda je na krásne pohľady bohatá a čarovná a čarovnejšia každým ročným obdobím.

Prišli prázdniny. A prišiel i voľný deň. A prišlo rozhodnutie vybrať sa na výlet. Kam? Uvidíme, po ceste sa rozhodneme. V Pravenci, kde sme dostali úžasnú ponuku na odvoz trebárs aj pod Tatry či až do Košíc, sme sa museli rozhodnúť a odmietnuť veľkorysú ponuku (iba z časových dôvod, inak nám až očká šťastím zažiarili pri takej jedinečnej stopárskej príležitosti). Naša cesta smerovala opäť Rajeckou dolinou. Vystúpili sme v Rajci. V tomto meste, ktoré je mimochodom najstaršou obcou Rajeckej doliny, som ešte nebola. Na zaujímavom štvoruholníkovom námestí dominuje  radnica zo 16. storočia so zasklenými arkádami, momentálne slúžiaca ako obradná, koncertná i výstavná sieň. V čase našej návštevy tam bola výstava súvisiaca s Lietavským hradom. Zastavili sme sa i vo farskom kostole zasvätenom svätému Ladislavovi, zo 14 storočia, ktorý patrí k najstarším a najzaujímavejším pamiatkam mesta. A práve pred ním sme sa i rozhodli pokračovať ďalej v našej ceste. Smer Čičmany. Ale do Čičmian sa akoby nikomu nechcelo, tak sme tabuľku vymenili za Rajeckú Lesnú a trpezlivo pokračovali v stopovaní. Zastavilo nám zahraničné auto. Šofér, z asi nemecky hovoriacej krajiny (teda so svojou znalosťou nemčiny som rozumela tak dvom slovám) a jeho pani manželka, pochádzajúca z Čičmian. A práve šli k nej domov. Tak predsa sme sa dostali do Čičmian. Čičmany asi netreba veľmi predstavovať. Stačí sa prejsť dedinkou, zastaviť sa v skvelých suveníroch, zbehnúť do domčekov a človek si hneď vie predstaviť, aké to tu kedysi bolo.

Teda až na detail. Informácia, že kedysi v malých domčekoch bývavali aj štyri neznáme rodiny, lebo nemali peniaze na vlastný dom, ma celkom zaskočila. A pri všetkej svojej fantázii, bývanie s ďalšou komplet rodinou v jednej miestnosti s dvoma posteľami, je naozaj nepredstaviteľné. Museli to byť ozaj ťažké časy. Dojmy z krásnej dedinky a života v minulosti sme si vymieňali pri zemiakových plackách a akomsi nealkoholickom chmeľovom nápoji v niekdajšom humne.

Čičmany sú trochu odrezané od zvyšku sveta, samozrejme autobusy ani nehrozia, a tak sme sa vybrali pešo ďalej. Našťastie okolo prechádzali českí návštevníci, ktorí nás ochotne vzali so sebou do ich a vlastne i nášho ďalšieho cieľa – Rajeckej Lesnej (ďalšia super ponuka, vzali by nás aj do BB, keby chceme :) ). Bol pondelok, Betlehem zavretý. Tam sme nakukli do kostola Narodenia Panny Márie. Vybrali sme sa i ku kalvárii. Pred jej začiatkom sa nachádza Lurdská kaplnka s prameňom čistej vody, ktorá je považovaná za zázračnú. Tak sme nabrali do fliaš a postupovali hore na kalváriu s pekným výhľadom. Zišli sme dole a prechádzajúc popri Slovenskom Betleheme sme v ňom práve zazreli kňaza, ktorý nás ochotne pustil dnu.A tak, aj keď možno trochu geograficko-chaoticky sme navštívili zaujímavú trojicu obcí Rajeckej doliny a presne stihli všetko, čo sme chceli.

Ale na mňa v tejto doline stále čakal spomínaný Kľak. A tak, pôvodný víkendový plán (výstup na Kriváň) zostal zatiaľ v „šuflíku“ a nahradil ho spontánny nápad ísť na tento zaujímavo vyzerajúci kopec s prenádherným výhľadom. Vystúpili sme vo Fačkovskom sedle, pri pohľade na lyžiarske stredisko sme si zaspomínali na naše prvé lyžiarske skúsenosti, ktoré sme naberali práve tu, a po značke pokračovali už len hore. Z Fačkovského sedla, najskôr trochu strmejším stúpaním, potom už iba príjemnou hrebeňovou prechádzkou („veď tu to vyzerá ako v nejakom parku“) sme vyšli na túto turistickú klasiku južnej časti Malej Fatry s výškou 1354 m n. m.  Pokochali sa výhľadom, spravili zopár fotiek, prekonávajúc naše strachy z výšok. A išli sme ešte kuknúť Kľacký vodopád, vzdialený necelú hodinku od vrchola.Upozornenia, že cesta hore je v celku náročná sme si vzali k srdcu a namiesto vrátenia sa späť na vrchol Kľaku, sme spravili ďalšie spontánne rozhodnutie a napriek neistej a nepredvídateľnej doprave domov sme pokračovali dole a stále dole, až do milej, malej obce Vrícko.A tak prešli do ďalšej peknej doliny. Takže to už je iný príbeh J.

DSCN8823.JPGDSCN8209.JPGDSCN8210.JPGDSCN8226.JPGDSCN8246.JPGDSCN8803.JPGDSCN8870.JPGDSCN8241.JPGDSCN8847.JPG

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Pixar nikdy nedobehneme, ale máme iné prednosti, hovorí autorka Lichožrútov

Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej! Pravidlo jeden pre ponožkožrúta.

ŠPORT

Predviedol sólo od polovice ihriska. Weiss strelil v Katare krásny gól

Slovenský reprezentant strelil svoj desiaty gól v prebiehajúcej sezóne a patrí k najlepším kanonierom súťaže.

KOMENTÁRE

Ktorý Boh mohol toto dopustiť? (Píše Michal Havran)

Súčasná politická teológia opustila aristokratické predstavy o politickom mesiášovi.


Už ste čítali?