reklama

I love Amsterdam

Benátky severu. Z rybárskej dedinky na brehoch rieky Amstel je dnes hlavné a najväčšie mesto v Holandsku a najmultikulturálnejšie mesto na svete. Vďaka legalizovanej prostitúcii a predaju trávy v coffeeshopoch patrí k vytúženým destináciam po slobode a zábave túžiacich (nielen mladých) návštevníkov. Amsterdam. Pocit posledných (oficiálnych) prázdnin akosi definitívne uzavrel pochybnosti a uvažovanie o pre a proti a padol súhlas. Ide sa na babskú jazdu do Amsterdamu!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)
Obrázok blogu

Naučila som sa neočakávať a príliš sa netešiť, keď kamsi idem, zaručuje to, že sa nesklamem a, že určite bude skvelO. Ešte tri dni pred odchodom som na otázku či sa chystám aj niekam do zahraničia, neisto odpovedala. Akosi som tomu stále nemohla uveriť aj keď lístok bol už dávno kúpený... Ale, samozrejme, nedá sa ísť do Amsterdamu a nemať žiadne očakávania či predsudky. Dobre, vedela som, že to určite nebude ako v Eurotripe, ale tak Amsterdam má predsa svoje meno vo svete :).

A prišiel deň D. Kufre nabalené. A teda pobaliť sa bol poriadny problém, lebo odporúčania: „Vezmite si čosi aj krátke, aj teplé, aj trištvrťové, aj nepremokavé, ale aj plavky..." sú akosi príliš všeobecné a ešte pár minút pred odchodom som musela rozmýšľať, čo áno, čo nie. Nakoniec som to celkom odhadla. (Ešteže bol ten kufor taký veľký.)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dvojica z našej zostavy sa rozhodla pre cestu autobusom. Jedna nás čakala už na mieste a tri prišli lietadlom. Ja som patrila k autobusovým. Raz som už podobnú cestu prežila do Británie a veru, mala som obavy, ako prežiť 24 hodín v buse. Ale prežili sme a veľmi dobre. Keďže sme nešli len okrajovo - diaľnicami, mali sme možnosť kochať sa ďalšími krásnymi mestami.

cestou busom
cestou busom 

A už plánovali, kam povedú naše ďalšie cesty (Nevedela som, že Nemecko je až také krásne, určite by sa patrilo spraviť tam akýsi trip po tých historickejších mestách). Prečkali sme noc, v rámci možnosti sme sa vyspali, spolucestujúci postupne odbúdali, prekročili hranice Holandska, vzrušenie rástlo, ešte pohľad na krásny Rotterdam a už iba posledné tri cestovateľky vystupujú v cieli - Amsterdame.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na úvod, cesta metrom. Hlboké uvažovania nad tým, prečo to je metro, keď vlastne nejde pod zemou. (Potom sme na to asi prišli, zrejme by sme cestovali obklopené vodou.)

No, až to začína - pravý Amsterdam :). Malé, úzke domčeky, v ktorých v zásade prevláda biela farba (osobne by ma z toho asi porazilo), malé záhradky pred domami, úplne zaplnené zeleňou, občas to vyzeralo ako džungľa, ale väčšinou boli krásne (mne sa páčila, taká kde rastli margaréty :) ). Obyvačky, spojené s jedálňou sú ako výkladové skrine, v Holandsku si potrpia na svetle a je tam veľa veľkých okien, veľa skla. Môžete sa im stále pozerať do domov, ale, samozrejme, to robia iba cudzinci. Hneď sme zašli do obchodu, ako inak, na bicykli. Najskôr mi prišli ako nejaké naše staré vykopávky, ale jazdí sa na nich ozaj skvelo a už sme rozmýšľali ako by sme si vyzdobili ten náš, keby nejaký máme.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Ešte sme sa boli prejsť v parku. Pardon - Parku. Nechápem, ako sa tom tam niekde v hlavnom meste vzalo, ale bolo to veľké, obrovské a krásne. Ľudia tam športovali, len tak sedeli, prechádzali sa.(Niekde som čítala, vraj sú Holanďania tuční... Uf, kdeže! Veď oni športujú snáď úplne všetci, čo sa nečudujem, v takých parkoch, to až láka si zabehať. A navyše, veď stále chodia na bicykloch..) Človek by až zaplakal, keď si predstaví tie naše parky. A tento bol ešte nič. Ďalší park bol akousi napodobneninou lesa. Nádhera, jazierka, lavičky, lávky cez vodu. Neopísateľne krásne.

Park, napodobnenina lesa, nádherné prechádzky
Park, napodobnenina lesa, nádherné prechádzky 

A ľudia? Zrejme som si predstavovala akýchsi vážnych a uponáhľaných, namyslených západniarov. Vôbec! Ľudia sa na vás usmievajú (kamarátka to zhodnotila - „To určite preto, že tak veľa cvičia a robia sa im hormóny šťastia.."), sú milí, pri venčení sa vám len tak prihovoria. Keď som bola venčiť, jedna teta kývala a ja sa obzerám, že na koho, nikde nikoho, tak som pochopila, že na mňa. Milá pani s dvoma veľkými psami. Úplne úžasné bolo, že hneď ako nás niekde zbadali prihovorili sa angličtinou, anglicky tam vedel naozaj každý. A čo sa nám najviac páčilo - neriešia. Doobliekajte sa ako chcete, robte, čo chcete, nik sa na vás ani krivo nepozrie (hneď sme vedeli, kto nie je domáci, keď sa na nás divne kukol). Och, a áno, niekto by si mohol myslieť, že je tam kopu „feťačikov". Bolo síce zvláštne vidieť postaršiu ženu, ako si na zastávke dáva jointa, ale inak, ako sa hovorí - Zakázané ovocie najviac chutí,... Takže, keď už môžu, zrejme ich to ani nejako moc neláka. Aj keď, na námestí sme teda doslova marihuanu fetovali, pretože ju bolo cítiť fakt všade. No, ale medzitým prišiel zvyšok našej grupy a náš pobyt v meste slobody sa mohol začať. Raňajky. Možno je to nepodstatná vec, ale jedlo, teda sladkosti v Holandsku, to je niečo nezabudnuteľné (Mohol by si toto, prosím, prečítať nejaký manažér nemenovaného obchodného reťazca a navrhnúť holandský týždeň? :)). Okrem všelijakých možných maškŕt a dobrôt som sa jednoznačne najviac zamilovala do kombinácie: vafle + nutela + vla + šľahačka. To je presne to - nebíčko v papuľke :) (Vla {fla} je také čosi ako puding, len redšie a lepšie, v krabiciach ako naše mlieka, s rôznymi príchuťami, to naj - duoVla čokoláda a vanilka). Netreba sa čudovať, že prvé, čo som spravila, keď som prišla domov - postavila som sa s hrôzou na váhu. Keď sme pri raňajkách, spomeniem aj neuveriteľnú potrebu piť kávu. Je to práve mesiac, čo sme išli do Holandska, no moja hlava sa z toho nenormálne nízkeho tlaku ešte stále nespamätala. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
na cestu domov sme si nabalili :)
na cestu domov sme si nabalili :) 

Ale aj čosi k Amsterdamu. My sme si spravili zoznam vecí, ktoré by sme chceli vidieť a tak sme postupovali, aby sme nič dôležité nevynechali. V Amsterdame je 51 múzeí. Bolo by úžasné ich vidieť, pretože sa tam nachádza aj napríklad múzeum kabeliek, tetovania, diamantov a podobne. Škoda, že nemyslia na študentov a neposkytujú nám zľavy. A to vstupné je riadne. Tak sme pozreli aspoň múzeum Anny Frankovej, veľmi zaujímavo spravené. Dve z nás sa boli pozrieť aj v múzeu tortúry. Samozrejme sme sa museli ísť pozrieť na kvetinovú ulicu (v skutočnosti sme tam boli asi 4x), popri tom sme sa zastavili na ochutnávke syrov (ďalšie nebíčko v papuľke). A ako tak nakupujeme darčeky domov a veselo po slovensky hodnotíme a hrkútame, jeden predavač nám hovorí - „Zo Slovenska?" Ešte, že to bol dobrý obchod, a nenadávali sme, aké to tam je drahé :). Tak, sme zistili, že jeho manželka je Slovenka, že pár slov po slovensky nám rozumel a tak. Milé.

cibulky tulipanov, semiacka, kvety ..nakupene, uz doma zasadene :)
cibulky tulipanov, semiacka, kvety ..nakupene, uz doma zasadene :) 
berieme :)
berieme :) 

V centre sme kukli ten vychýrený Red light district. Zmiešané pocity. Rovnako sme zastihli aj podujatie s názvom We Are, zrejme nejaká obdoba Dúhového Pridu. Videli sme Homomonument, kde tancovali na pódiu transvestiti. A v centre sme v tom čase stretávali samé dvojice, zväčša chlapcov. Tak, ale práve toto asi k Amsterdamu patrí. Takže sme ochutnali to pravé holandské. Pofotili sme sa pri už notoricky známom - I AMsterdam, i na krásnych lavičkách (ja som sa pohúpala v úžasnej hojdačke, baby ponakupovali zaujímavé vecičky v obchodíku muzea Vincenta van Gogha.)

nedalo sa odolat :)
nedalo sa odolat :) 
Obrázok blogu

O Amsterdame by sa toho dalo ešte veľmi veľa písať..A stále by to bolo málo... Veď sme tam strávili takmer 10 dní... Mlyny sú skvelé, krásne, čarovné. Vyskúšali sme si aj plavbu na loďke. (Keď sme videli, že plavba stojí 1 euro, museli sme sa ísť spýtať či to je ozaj pravda, pretože to bola až neuveriteľne nízka cena na miestne ceny).

Obrázok blogu

Jeden teplý deň (max 21°C) sme boli i na pláži v peknom Zaanstad (pre turistov to nie je veľmi známa pláž, známejšia je v Haagu, no keďže doprava v AM. je neskutočne drahá, zvolili sme bližšiu alternatívu, ale neľutujeme). Samozrejme, more je vždy úžasné.

po prvých krokoch a úspešnom zaplavani si v mori, sme si povedali, že sa asi pridávame k Ladovým medveďom
po prvých krokoch a úspešnom zaplavani si v mori, sme si povedali, že sa asi pridávame k Ladovým medveďom 

A ako správne baby, sme boli aj v obchodnom dome. Pokojne si môžete nakúpiť aj v detskom oddelení, len treba asi vedieť trafiť výpredaje. My sme netrafili.

Pohyb po Amsterdame je trochu nebezpečný, lebo mi tam akosi chýbali obrubníky a príliš ľahko sme sa zrazu dostali na cyklo chodník, na cestu či na koľaje bez toho aby sme si to vôbec uvedomili. A ta doprava je tam ozaj šialená, takže treba dávať pozor. Okrem tejto klasickej dopravy tu funguje úplne bežne doprava loďami po kanáloch a obyvatelia okrem auta a bicykla často vlastnia i loďku. A k bicyklom musím napísať, že je neuveriteľné, ako ich ovládajú, akoby sa na nich narodili. Turistu spoznáte hneď, mierne trasie volantom. Zato Holanďania vpredu pred bicyklom vezú aj dve deti v takom akoby fúriku.

Obrázok blogu

Na rozlúčku sme pri posledných potulkách centrom ešte objavili CZ - SK BAR.

Obrázok blogu

To naozaj potešilo, slovenská kofola, slovenské pivo, guláš, ale, žiaľ, holandské ceny. (No, je to pecka, dať za malé pivo 4 eura.) Možnosť objednávať si po našom (aj keď, mne sa aj v jednej kaviarni podarilo začať objednávku slovami „prosím vás"...neviem, kto zostal viac vyhukaný, či čašník či ja :) ). No, a posledná večerná prechádzka na moje najobľúbenejšie miesto v celom Amsterdame.

laska na prvy pohlad, najkrajsie miesto,
laska na prvy pohlad, najkrajsie miesto, 

Áno, myslela som si asi, že v Amsterdame nájdeme samých huličov, voľnomyšlienkárov a neviem akých ľudí. Vôbec. Je to čarovné miesto. Možno preto, že sme dovolenkovali kdesi na predmestí, kde bol pokoj, ticho, krásne záhradky, očarujúce parky. A neboli tam odpadky. Keď sa ma pýtali, čo ma tam najviac očarilo, bol to práve ich vzťah k prírode. Zbožňujem našu prírodu, ale viem, že keďže sme sa o ňu sami nepričinili, tak sa k nej tak ani nesprávame. Holanďania si svoju „prírodu" tvoria sami a tak sa k nej i úctivo správajú. Kiež by sme sa i my tak vedeli starať o naše krásne Slovensko. Kiež by sme si vedeli viac vážiť veci, ktoré sme dostali ako nezaslúžený dar.

sme sa trosku pohrajkali
sme sa trosku pohrajkali 
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
okrem drevakov, syrov, magnetok, sladkosti, .... ste si mohli kupit napr. aj vodu z kanala :)
okrem drevakov, syrov, magnetok, sladkosti, .... ste si mohli kupit napr. aj vodu z kanala :) 
cez prazdniny vraj maju volno a omse nebyvaju, ale my sme to nastastie vystihli a boli sme na omsi s malou ministrantkou :)
cez prazdniny vraj maju volno a omse nebyvaju, ale my sme to nastastie vystihli a boli sme na omsi s malou ministrantkou :) 
inak, v obchode nenajdete alkohol nad 14 %... a zvacsa su tak 4%
inak, v obchode nenajdete alkohol nad 14 %... a zvacsa su tak 4% 
vtipni, mili chlapci kazdy den davali na namesti :)
vtipni, mili chlapci kazdy den davali na namesti :) 
Obrázok blogu
Obrázok blogu
socky pri kanale :)
socky pri kanale :) 
Margareta Holeniova

Margareta Holeniova

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Lepšie je skúsiť sa nejakou cestou vydať a prinajhoršom sa vrátiť, než potom zvyšok života ľutovať, že sme to neskúsili a snívať rozprávky o tom čo by mohlo byť, keby... Zoznam autorových rubrík:  pohľad srdcaz cesty necesty :)+ Kildo-v songDomáca úloha :)SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu