Poľsko – je viac ako lacné nákupy (Little trip to Hel)

Autor: Margareta Holeniova | 27.4.2014 o 21:40 | Karma článku: 6,17 | Prečítané:  1600x

"Prečo Poľsko?" Tu otázku sme dostali skoro od každého, koho sme stretli. "Dlaczego nie?" (A prečo nie?), tak znela zakaždým veselá odpoveď.

Čítajúc si poľský slovník (darček pre maminu, aby lepšie rozumela svojej budúcej neveste) a popíjajúc pivo so sirupom sa mi nedá nespomínať na minuloročný - asi najkrajší výlet, aký som si dopriala. Na nezabudnuteľný týždeň strávený na ceste naprieč Poľskom popri Wisłe.

Keď som si už vymyslela, že by som chcela prestopovať nejakú krajinu, stala predo mnou neľahká úloha. Nájsť obdobného človeka, ktorého na svoj nápad nahovorím. Nenašla som. Našiel si on mňa. A lepšie by som sama nikdy nenašla :)! Nápad je síce jedna vec, ale zrealizovať ho, je vec druhá. Mohla som si priať viac ako - poľsky hovoriaceho, zodpovedného, sympatického chlapa, ktorý rád fotí, pri ktorom som sa nemusela báť a navyše mi vždy ochotne pomáhal s mojou batožinou? A za celý čas sme sa ani raz nepohádali! :) Tak taký je Peter, ktorému patrí moja veľká vďaka za:) splnený sen.  Takže po dohodnutí zopár viac či menej podstatných detailov (odkiaľ vyrazíme, keďže sme z odlišných kútov Slovenska, kde budeme spať, ako sa budeme stravovať, čo všetko treba pobaliť... A hlavne - oznámiť mamine, ako a kam idem) prišiel deň D a my sme si s 15 a 25 kg batohmi vykračovali do Hradišťa, aby sme zahájili náš trip.

cesta_res.jpg

1. deň Oświęcim

Kamióny s poľskými špz dodávali nádej, že by sme mohli stopnúť aj niečo vzdialenejšie. Avšak, opäť len Prievidza a ja už začala mať obavy či vôbec splníme svoj prvodenný plán - prejsť hranice (netreba si predsa dávať zbytočne nesplniteľné plány :) )

V PD zastavuje auto a tu sa ukazuje, že náhody neexistujú! Pán šofér vždy túžil ísť na sever Poľska, avšak, kedysi nemal prostriedky, teraz by prostriedky aj boli, ale nie je čas. Tak sme mu sľúbili, že pošleme aspoň fotky. On nám za odmenu poradil vhodnejšiu cestu, totožnú s cieľom jeho trasy. Zatiaľ, čo som v jeho aute dospávala spánkom absentujúce táborové noci, prešli sme ZA, CA, Kysuce a aj hranice. A potiahol to s nami až do pivného mesta Żywiec. Tu nám zastavujú dvaja chlapci a ja som prišla ku krutému zisteniu, že poľštine veru až tak dobre nerozumiem, ako som si myslela. A ďalšie auto nás zaviezlo už priamo pred bránu tábora v Oświęcime. To je asi časť histórie, o ktorej netreba veľa písať. Ešte aj fotenie si tých priestorov vyvolávalo vo mne zmiešané dojmy. Vždy som tušila, že som na to miesto príliš slabá povaha. Mohla som o tom čítať, vidieť filmy, počúvať rozprávania. No, ako som vstúpila tou známou bránou so slovami Arbeit macht frei, všetko to utrpenie, ktorým boli tie priestory naplnené sa stalo zrazu tak citeľne reálne.

DSC_2422_res.JPG DSC_2452_res.JPG

DSC_2491_res.JPG

Z Oświęcimu sme sa nevedeli akosi vymotať, až nás zachránil milý šofér, ktorý nás cez mesto hodil na správnu výpadovku. Popri tom sa pri nás zastavil cyklista či sme v poriadku (pri vyťahovaní náplastí na pľuzgiere) a mňa sa mladá baba hneď ochotne pýtala či niečo nepotrebujeme, keď som zložila našu batožinu rovno pred ich bránou. Prichádza ďalší dobrý šofér, ktorý si len kvôli nám predĺžil cestu. Podľa môjho porozumenia poľštine si šiel po krowky, v skutočnosti po pszczółki (včielky). Prvá noc a my (vlastne ja som sa okrem pozorovania moc nepričinila) rýchlo rozkladáme náš namiot (stan) za dedinou Brodła, aby nás úplne nezničili nenásytné komáre.

2. deň - Kraków

Ráno nás mladý chlapík  pracujúci pre mobilného operátora berie rovno do Krakówa. Vďaka geniálnemu nápadu, nechať si batožinu v úschovni, sme mohli úplne pohodičkovo a odlahčene prejsť toto nádherné mesto, ktoré sa stalo mojou srdcovou záležitosťou. Prešli sme bránou sv. Floriána, vošli do niekoľkých kostolov, obdivovali Wawel a poobede sa vybrali na kopiec Kościuszki. Umelovytvorený kopec odkiaľ je prenádherný výhľad na celý Kraków. V areáli je i múzeum s voskovými figurínami, vojenskými záležitosťami aj  kaplica či kawiarnia.

DSC_2656_res.JPG DSC_2633_res.JPG

Nechali sme si poradiť v turistickej kancelárii a išli pohľadať kemp. Aké bolo naše prekvapenie, keď sme v noci vystúpili z Mhd a nikde na spomínanej adrese sa žiaden kemp nenachádzal (a samozrejme, už ani autobus nešiel naspäť). Spýtali sme sa strážnika, o kempe nič nevedel, ale keď sa tak na nás pozrel, dovolil nám prespať na pozemku firmy. Ešte aj vodu sme mali a ráno nám aj kávu spravil.

DSC_2544_res.JPG

DSC_2589_res.JPG

DSC_2687_res.JPG

DSC_2604_res.JPG

 

3. deň - Warszawa

DSC_2710_res.JPG

Keďže sme ráno museli vypadnúť pred výmenou strážnikov, tento deň začínal  veľmi, veľmi skoro (ale i pekne :) ). Ešte sme sa prešli krakowskkým pobrežím Wisły, a potom nás čakalo nekonečné šliapanie s batohmi, hľadajúc vhodné miesto na stop. Odvtedy vždy, keď vidím samostatný pruh pre busy sa vo mne vynára nepekná spomienka. Ale čakať sa oplatilo. Petrovi volá kolega z práce, Poliak. Že kde sme, on že sa dnes chystá z Krakowa do Warszawy. Detto, potvrdené - náhody neexistujú! Nielenže sme mali spoľahlivý odvoz rovno pred Múzeum Warsawskeho Povstania, nášho ďalšieho cieľa, Vojtek bol navyše vyštudovaný učiteľ dejepisu, takže po ceste nám rozprával o historických zaujímavostiach Poľska, poľskej histórii, zároveň nám pomohol s niektorými slovíčkami, ...

Warszawa pred zbombardovaním, vraj, bola niečo ako Paríž východu. Nádherná a historická. V múzeu powstania sme si pozreli 3D film Miasto Ruin - przelot samolotem nad ruinami Warszawy w roku 1945, vyskladaný z fotografii. Krátky film, ktorý berie slová. Najskôr som vcelku nechápala, čo majú Poliaci stále s tým všade naokolo spomínaným povstaním, každá druhý názov ulice súvisel s povstaním, ... Po tomto filme som sa už nemusela zamýšľať. Iba s hanbou som si musela priznať, že som nepoznala lepšie históriu tak blízkej krajiny. Múzeum powstania je spravené moderne, dá sa ním prechádzať veľmi bytostne, nájsť stovky mien, osudov. Počuť zvuky, ktoré kedysi počuli v meste jeho obyvatelia, precítiť  temnotu tých dní.

DSC_2722_res.JPG DSC_2743_res.JPG

DSC_2762_res.JPG

Vo Warsawe sme už aj naozajstný kemp našli, a tak po rozložení stanu vedľa holanských kámošov, sme ešte išli obdivovať nočné mesto. Je pravda, že pokiaľ nemáte veľa času, je lepšie navštevovať takéto mestá v noci, keď sú pamiatky zatvorené. Lebo inak by sa v každom meste dalo stráviť pár dní.

DSC_2814_res.JPG

DSC_2784_res.JPG

 

4. deň - Toruń

DSC_2834_res.JPG

V nedeľné ráno nás mal čakať posledný úsek cesty. Avšak človek mieni,.... a po trápení sa na rozhorúčenej „droge" nám zastavuje energický párik tesne pred svadbou. Bývala stopárka. Odporúčajú nám zastaviť sa v meste kam majú namierené - Torúň. A toto malé stredoveké mestečko je asi najkrajším miestom na svete! Krásna historická "starówka" odrážajúca sa v noci na  Wisle je najromantickejším obrazom, aký som videla. Milovníci dobrého nápoja sa môžu zastaviť v pivovare na pestrej ochutnávke. V meste Toruń sa narodil Mikulaš Koperník a v Poľsku je známe svojím perníkom. Občas mám rada, keď plány nevychádzajú ;)

DSC_2847_res.JPG

DSC_2875_res.JPG

5. deň - Półwysep helski

Ráno ani nestihneme poriadne začať stopovať  (opäť nám dobrí Poliaci s nadšením radili, ako a kam sa je najlepšie postaviť) a už nám stojí dodávka. Mraziarenské auto. Naše batohy idú do -30° teplôt a my smerujeme do príjemného už prímorského mesta Gdansk. Odtiaľ smer Władysławowo, a samozrejme, ako sa približujeme k moru, tak sa muselo aj počasie pokaziť. V Gdynii nás berie sympatický chlapík, ktorý má rovnaký cieľ ako my. Takže nás rovno zavezie aj do kempu, kde je ubytovaný. Necháme si ním poradiť, že vrch ostrova je zaujímavejší ako juh a zostávame v kempe. (To bolo asi jediná rada, ktorú som oľutovala, že sme ju poslúchli. Juh polostrova Hel bol určite krajší, aj keď pokojnejší.) Tak, ale náš cieľ bol splnený, dostali sme sa až na Hel a mohli sme si vychutnať večeru na pláži pri západe slnka. A čím je tento polostrov zaujímavý? Že ho v podstate tvorí pláž, cesta a ďalšia pláž. Jedna pláž susedí so zátokou a vidíte odtiaľ na Trójmiasto, druhá pláž patrí Baltskému moru. "Pláža" pri zátoke bola rušná, plná. K tej pri mori chodili tínedžeri, aby ušli dozoru rodičom, čistý piesok, divoké vlny, ticho.

DSC_2898_res.JPG DSC_3087_res.JPG

6. deň - na polostrove

Po absolvovaní a prežití nočnej búrky sme šli na výlet na juh ostrova.

Keďže cesta vedie celým polostrom, stopuje sa tu dokonalo. Mesto Hel na juhu polostrova, ponúka kus vojenskej histórie, maják, fokarium (foka - tuleň), obchodíky so suvenírmi, reštaurácie s morskými dobrotami, a všetko - všetko, čo k prímorskému mestu patrí. Škoda len, že času bolo málo a ešte aj počasie tak veľmi neposlúchalo, že sme sa museli schovávať. Cestou do kempu sa dozvedáme o nudistickej pláži na polostrove. A spoločnú tému nájdem s chalanom, plavčíkom, ktorý bol na návšteve mojej alma mater v Ružomberku - svet je malý. Počúvajúc jeho hudobný vkus mu pre inšpiráciu nechávame odporúčania na pár slovenských lepších rapových mien a ja som neodolala a odporučila, nech si vypočuje aj môjho brata. A tak Kilda možno počúvajú už aj niekde v Poľsku :).

DSC_2905_res.JPG DSC_2973_res.JPG DSC_3071_res.JPG DSC_3075_res.JPG

7. deň - na ceste domov

O čo viac svietilo slniečko, o to ťažšie sa nám odchádzalo. Ja som si nemohla nechať odísť príležitosť vykúpať sa v Baltskom mori. Škoda, že sme netušili, že cesta domov pôjde tak rýchlo, určite by sme sa aspoň tie foky ešte vrátili pozrieť do Helu.

Prvý krát nás berie sama žena - bývala stopárka, vraj zastavuje iba keď ide bez manžela. Potom som stopla dodávku, v ktorej som so svojou angličtinou vyplašila šoféra (V podstate v žiadnom meste sme nemali výrazný problém dohovoriť sa anglicky. Aj v kempoch sa ozývali všeliaké svetové jazyky. Až na severe sme počuli už iba čistú polštinu a ja už som si nezvládala ani kávu sama vypýtať). Šofér sa nám pomocou tej ich poľskej autovej vysielačky (skvelý to výmysel) snažil zohnať ďalší odvoz. Nakoniec zastavuje rovno na diaľnici. Čo znelo beznádejne, ... Avšak krajnica na poľskej diaľnici je viac než široká. Taká široká, že nám tam zastavil kamión. Volvo! A vzal nás až cez pol Poľska, takmer do mesta Łódź. Vtipný šofér, najskôr na mape hľadal, kde je Slovensko a potom sa spýtal, ako sa to u nás hovorí, že či po anglicky. Ako sme sa pobavili my na ňom, tak sa mohol aj on na mne, keďže sa mi snažil vysvetliť, že tie wc-ka sú nefunkčné a ja som mu nerozumela,  a tak som na ne išla. Nemohol pochopiť, ako som sa tam dostala. Hlavne, že som si myslela, ako pekne už rozumiem poľštine. Večer sa blížil a aby sme nezostali blúdiť niekde v meste, rozhodli sme sa poslednú noc stráviť v brezovom hájiku pri ceste

8. deň - posledný úsek cesty

Ráno sme ani nestopovali a už nás chceli brať okoloidúce autá. V Łódźi sa nám podaril ďalší krásny stopársky kúsok - stopli sme si autobus. A tak s deckami sme sa viezli až do Katowic. A práve tu som ochutnala prvý krát to spomínané pivo so sirupom a ľutovala, že už som ho neochutnala skôr. A k tomu poľské pirohy, no skvelý  rozlúčkový obed!

DSC_3203_res.JPG DSCN8763_res.JPG

Ako sme tak rozmýšľali, že už sme takmer pri hraniciach a ešte stále máme čas, a mohli by sme sa  aj pod Tatrami zastaviť, tak sa nám podaril ďalší „stop". Kráčali sme si popri hlavnej ceste, keď okolo nás prešla audina („Najhoršia investícia v živote, hlavne, že som si zdvihol ego," ako sa tému svojho autíčka vyjadril majiteľ) so slovenskou značkou a ja spoznajúc povedomé som podvedome zakývala: "AHA! Slovák". A už auto zastavovalo. Tak nás pán podnikateľ od Trenčína previezol cez hranice. A Mne bolo ľúto, že sa to tak rýchlo skončilo.

Keďže výpisy z účtu mi chodia raz ročne, až prednedávnom som si kontrolovala, koľko ma tento výlet stál. V zlotych to znelo tak hrozivo, ale v eurách som až žasla, aké to všetko bolo lacné! Takže áno, v Poľsku sa určite dobre a lacno nakupuje. No, to je to najmenej. Poľsko to je nádherná, dostatočne neobjavená a nedocenená krajina, ktorá má všetko - očarujúce hory, prenádherné more, úchvatnú architektúru, zaujímavú históriu - či už nedávnu, ale i tu stredovekú a neskutočne dobrých, milých ľudí. Takže prečo Poľsko? Jednoducho - A prečo nie?!

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?